Umelá inteligencia už dávno nie je len technologickou témou. Čoraz viac sa stáva otázkou ekonomickej konkurencieschopnosti, bezpečnosti a geopolitického vplyvu.
Skupina ôsmich európskych výskumníkov preto vo svojom scenári Europe 2031 upozorňuje, že Európa môže byť na ceste k strate schopnosti rozhodovať o vlastnej technologickej budúcnosti.
Ich posolstvo je pomerne tvrdé: európske ambície v oblasti AI sú podľa nich stále príliš malé a čas na zmenu smeru sa rýchlo kráti.
Európa podcenila rýchlosť AI
Autori scenára tvrdia, že Európa urobila v posledných rokoch tri zásadné chyby.
Podcenila rýchlosť vývoja umelej inteligencie.
Podcenila rozsah zmien, ktoré môže AI priniesť.
A zároveň precenila svoju schopnosť neskôr technologický náskok ostatných dobehnúť.
Európska diskusia o AI bola dlhý čas výrazne zameraná na pravidlá, bezpečnosť a reguláciu. Tieto oblasti sú nepochybne dôležité. Problém však nastáva v momente, keď sa technologický vývoj pohybuje rýchlejšie ako schopnosť inštitúcií reagovať.
Podľa autorov Europe 2031 je dnes Európa domovom približne 5 % svetovej výpočtovej kapacity určenej pre AI. Spojené štáty majú približne 80 %.
Práve výpočtová kapacita pritom patrí medzi kľúčové zdroje súčasného AI ekosystému. Bez dostatočnej infraštruktúry je ťažšie vyvíjať najpokročilejšie modely, budovať vlastné AI spoločnosti a udržať technologický talent.
AI nie je len ďalší digitálny produkt
Európa môže mať tendenciu pozerať sa na AI podobne ako na predchádzajúce digitálne technológie. Vznikne nový trh, vytvoria sa pravidlá a európske firmy si postupne nájdu svoje miesto.
Autori Europe 2031 však upozorňujú, že pri umelej inteligencii môže byť situácia odlišná.
Najpokročilejšie AI systémy môžu ovplyvňovať kybernetickú bezpečnosť, vývoj softvéru, výskum, priemysel, obranu aj fungovanie štátu.
Ak bude prístup k týmto technológiám sústredený len v niekoľkých krajinách a spoločnostiach, technologická závislosť sa môže rýchlo zmeniť na ekonomickú a politickú závislosť.
Otázka teda nie je len, či budú európske firmy používať AI.
Otázka je aj to, kto bude AI infraštruktúru, modely a kľúčové technológie vlastniť a kontrolovať.
Rok 2031: USA v AI, Čína v robotike?
Europe 2031 predstavuje hypotetický scenár ďalšieho vývoja.
Spojené štáty by si v ňom mohli upevniť dominantnú pozíciu v oblasti najpokročilejších AI systémov. Čína by zároveň mohla získať výrazný náskok v robotike a fyzickej AI.
Európa by sa tak mohla ocitnúť medzi dvoma technologickými blokmi.
Bez vlastnej technologickej kapacity a vyjednávacej sily by bola nútená rozhodovať sa, od koho bude získavať prístup ku kľúčovým technológiám.
Autori tento scenár zámerne vykresľujú veľmi ostro. Nejde o predpoveď, ktorá sa musí naplniť, ale o upozornenie na riziká súčasného smerovania.
Výpočtová kapacita ako infraštruktúra novej ekonomiky
Jedným z hlavných odporúčaní autorov je výrazné zvýšenie európskej výpočtovej kapacity.
Výpočtový výkon potrebný na vývoj a prevádzku AI sa postupne stáva strategickou infraštruktúrou podobne ako energetické siete, telekomunikácie alebo dopravná infraštruktúra.
Budovanie desiatok gigawattov AI výpočtovej kapacity by si však vyžadovalo zásadné zmeny.
Rýchlejšie povoľovacie procesy.
Dostupnú energiu.
Špecializované ekonomické zóny.
A investície v úplne inom rozsahu, než na aký je Európa v súčasnosti zvyknutá.
Autori dokonca upozorňujú, že Európa pravdepodobne nedokáže takúto infraštruktúru vybudovať úplne sama. Navrhujú preto partnerstvá s americkými technologickými spoločnosťami, ale za podmienok, ktoré zachovajú infraštruktúru pod európskou jurisdikciou a zabezpečia Európe prístup k najpokročilejším AI technológiám.
Európa potrebuje spojencov
Ďalším návrhom je vytvorenie koalície krajín, ktoré sa podobne ako Európa nachádzajú mimo dominantného amerického a čínskeho technologického ekosystému.
Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Spojené kráľovstvo alebo Nórsko majú vlastný technologický talent, výpočtové kapacity alebo dôležité pozície v dodávateľských reťazcoch.
Spoločným postupom by tieto krajiny mohli získať väčšiu vyjednávaciu silu.
V AI ekonomike totiž nemusí byť najdôležitejšia úplná technologická sebestačnosť.
Dôležité môže byť vlastniť alebo kontrolovať technológiu, know-how či časť dodávateľského reťazca, bez ktorej sa ostatní nezaobídu.
Veľká európska príležitosť: priemysel a robotika
Autori pripúšťajú, že v oblasti veľkých jazykových modelov môže byť pre Európu čoraz ťažšie dobehnúť Spojené štáty.
To však neznamená, že je technologický zápas prehratý.
Jednou z najväčších európskych príležitostí môže byť fyzická AI.
Teda prepojenie umelej inteligencie s robotikou, výrobou, priemyslom a fyzickými systémami.
Európa má silnú priemyselnú základňu, výrobné know-how a množstvo spoločností, ktoré pracujú s komplexnými výrobnými procesmi.
Práve tieto skúsenosti a priemyselné dáta môžu mať v budúcnosti obrovskú hodnotu.
Ak ich však Európa nedokáže využiť pri vývoji vlastných AI a robotických riešení, môže sa stať len dodávateľom know-how alebo výrobných kapacít pre zahraničné technologické spoločnosti.
AI zmení aj pracovný trh
Technologická transformácia však nebude len otázkou infraštruktúry a investícií.
AI môže výrazne meniť pracovné pozície a spôsob fungovania firiem.
Autori preto navrhujú model založený na princípe flexicurity – kombinácii flexibilnejšieho trhu práce a silnej ochrany ľudí, ktorí v dôsledku technologických zmien prídu o svoje pracovné miesto.
Namiesto snahy zachovať každú existujúcu pracovnú pozíciu by sa Európa mala viac sústrediť na rekvalifikáciu, vzdelávanie a pomoc ľuďom pri prechode na nové profesie.
Brzdenie adopcie AI totiž nemusí pracovné miesta zachrániť.
Môže len spôsobiť, že európske firmy budú pomalšie ako ich globálni konkurenti.
Európa potrebuje aj pozitívnu víziu
Možno najzaujímavejším bodom Europe 2031 je výzva na vytvorenie pozitívnej vízie budúcnosti s AI.
Samotné varovanie pred technologickým zaostávaním totiž nemusí byť dostatočné.
Ľudia budú len ťažko podporovať veľké ekonomické a spoločenské zmeny, ak bude jediným argumentom strach z toho, že Európa prehrá globálne AI preteky.
Európa preto potrebuje odpovedať na jednoduchú otázku:
Ako má vyzerať lepší život s umelou inteligenciou?
Môže AI pomôcť zlepšiť zdravotníctvo?
Zjednodušiť verejné služby?
Zvýšiť produktivitu malých a stredných podnikov?
Pomôcť riešiť nedostatok pracovnej sily?
Urýchliť výskum a inovácie?
Bez jasnej predstavy o tom, čo môže AI priniesť bežným ľuďom a firmám, bude technologická transformácia narážať na odpor a nedôveru.
Regulovať nestačí. Európa musí aj budovať.
Europe 2031 je zámerne provokatívny scenár. Nie všetky jeho predpoklady sa musia naplniť a budúcnosť umelej inteligencie zostáva neistá.
Jeho hlavné posolstvo je však ťažké ignorovať.
Európa sa nemôže sústrediť len na pravidlá pre technológie vytvorené inde.
Ak chce mať v budúcnosti vplyv na smerovanie umelej inteligencie, potrebuje budovať vlastné kapacity, infraštruktúru, talent a technologické spoločnosti.
Pre európske firmy – vrátane malých a stredných podnikov – z toho vyplýva podobná lekcia.
Nestačí čakať, kým bude AI dokonale pripravená, regulácia úplne jasná a všetky riziká vyriešené.
Digitálna pripravenosť sa buduje postupne.
Firmy, ktoré už dnes začnú pracovať so svojimi dátami, procesmi, digitálnymi zručnosťami a reálnymi možnosťami využitia AI, budú mať pri ďalšej vlne technologických zmien výrazne lepšiu východiskovú pozíciu.
Otázka už možno nie je, či AI zmení európsku ekonomiku.
Otázka je, akú úlohu v tejto zmene bude Európa hrať.