Umelá inteligencia sa v mnohých firmách objavila skôr, než si stihli nastaviť pravidlá jej používania. Zamestnanci používajú ChatGPT, Copilot, Gemini alebo ďalšie AI nástroje pri písaní textov, analýze dokumentov, práci s dátami či komunikácii so zákazníkmi.
Problém často nie je v tom, že firma AI nepoužíva správne. Problém je, že vlastne nevie, ako sa AI vo firme používa.
Od 2. augusta 2026 sa navyše uplatňujú ďalšie povinnosti európskeho AI Actu vrátane pravidiel transparentnosti pre určité AI systémy. Je preto dobrý čas urobiť si vo firemnom používaní AI poriadok.
Nemusíte pritom začínať desiatkami strán interných smerníc. Začnite týmito piatimi otázkami.
1. Viete, aké AI nástroje vaši ľudia používajú?
Prvým krokom nie je zákaz, je ním prehľad.
ChatGPT. Microsoft Copilot. Gemini. Claude. AI funkcie v CRM, grafických nástrojoch, kancelárskych aplikáciách či zákazníckej podpore.
Vo firme môže byť AI na oveľa väčšom počte miest, než si vedenie uvedomuje.
Vytvorte si preto jednoduchý register používaných AI nástrojov. Pri každom si zaznamenajte, kto ho používa, na aký účel, s akými dátami pracuje a či ide o bezplatný, firemný alebo enterprise účet.
2. Viete, aké firemné dáta končia v AI?
Toto je jedna z najdôležitejších otázok.
Zamestnanec potrebuje zhrnúť zmluvu, a tak ju vloží do AI. Obchodník chce pripraviť odpoveď klientovi a skopíruje do nástroja celú e-mailovú komunikáciu. Kolega potrebuje analyzovať tabuľku a nahrá súbor so zákazníckymi údajmi.
Je to pohodlné. Ale firma by mala vedieť, aké informácie je možné do jednotlivých AI nástrojov vkladať a aké nie.
Rozdeľte si preto dáta aspoň na jednoduché kategórie – napríklad verejné, interné, dôverné a citlivé – a určte pravidlá ich používania v AI systémoch.
3. Kto kontroluje výstup AI?
AI dokáže vytvoriť presvedčivo znejúcu odpoveď, ktorá je jednoducho nesprávna.
Preto by malo byť jasné, pri ktorých úlohách môže AI fungovať ako pomocník a pri ktorých musí výsledok pred použitím skontrolovať človek.
Platí jednoduché pravidlo:
Čím väčší môže mať chyba AI dopad na zákazníka, firmu alebo človeka, tým dôležitejšia je ľudská kontrola.
Osobitne to platí pri právnych, finančných, personálnych či iných rozhodnutiach s významným dopadom.
4. Vie zákazník, kedy komunikuje s AI?
AI Act prináša transparentnostné pravidlá pre určité AI systémy.
Ak napríklad používate systém určený na priamu interakciu s ľuďmi, za určitých okolností musí byť človek informovaný, že komunikuje s AI (s výnimkou, ak je z pohľadu primerane informovaného človeka zrejmé, že komunikuje s AI). Pravidlá sa týkajú aj niektorých druhov AI-generovaného alebo manipulovaného obsahu, deepfake obsahu či systémov na rozpoznávanie emócií a biometrickú kategorizáciu.
Pre firmu preto vzniká jednoduchá kontrolná otázka:
Používame AI spôsobom, pri ktorom o tom musí vedieť zákazník, zamestnanec alebo iná osoba?
5. Vedia vaši ľudia AI používať bezpečne?
Nestačí zamestnancom kúpiť AI nástroj.
Potrebujú rozumieť jeho možnostiam aj limitom – vedieť, čo doň môžu vložiť, kedy sa na jeho výsledok nemajú spoliehať a kedy musí nasledovať ľudská kontrola.
AI Act pracuje aj s požiadavkou na primeranú AI gramotnosť ľudí, ktorí AI systémy používajú alebo prevádzkujú.
Nemusí to znamenať týždňové školenie o neurónových sieťach. Pre väčšinu tímov je omnoho užitočnejšie praktické školenie postavené na nástrojoch a situáciách, s ktorými sa stretávajú pri svojej práci.
Nemusíte začať 40-stranovou AI smernicou
Pre malú alebo strednú firmu môže byť prvým krokom pokojne jedna stránka.
Aké AI nástroje používame. Na čo ich používame. Aké dáta do nich nesmú ísť. Ktoré výsledky musí skontrolovať človek. Kto je za používanie AI zodpovedný.
Až potom má zmysel riešiť komplexnejší AI governance framework.
Pretože najväčším rizikom často nie je samotná AI. Je ním AI, ktorú firma používa bez toho, aby o tom mala prehľad.
Zdroje:
European Commission – Guidelines on transparency obligations under Article 50 AI Act
Komisia ich publikovala 20. júla 2026. Výslovne uvádza, že transparentnostné povinnosti podľa článku 50 sa uplatňujú od 2. augusta 2026. Digital Strategy
Usmernenia Európskej komisie k článku 50 AI Actu
EUR-Lex – Regulation (EU) 2024/1689, Article 50
Toto je samotné znenie AI Actu. Článok 50 rieši okrem iného informovanie ľudí pri priamej interakcii s určitými AI systémami a transparentnosť pri deepfake či niektorom AI-generovanom obsahu. Eur-Lex
Oficiálne znenie AI Actu na EUR-Lex
European Commission – Transparency Code of Practice FAQ
Užitočné najmä k praktickému výkladu pravidiel. Komisia tu zároveň potvrdzuje, že článok 50 sa uplatňuje od 2. augusta 2026; pri niektorých povinnostiach existujú špecifické prechodné pravidlá. Digital Strategy
FAQ Európskej komisie k transparentnosti AI obsahu
European Commission – Quick Facts: Transparency rules for AI systems
Dobré ako jednoduchší doplnkový zdroj k oficiálnemu právnemu textu a usmerneniam. Digital Strategy
Quick Facts – Transparency rules for AI systems